Život Prešova
online
online
Boris Pasternak si Nobelovu cenu za literatúru nemohol prevziať
10.02.2015 Celý región
Moskva/Bratislava 10. februára (TASR) - Ruský spisovateľ a básnik Boris Leonidovič Pasternak je laureátom Nobelovej ceny za literatúru (1958). V utorok 10. februára uplynie od jeho narodenia 125 rokov.
Široká svetová verejnosť pozná Pasternaka najmä vďaka jeho hlavnému prozaickému dielu, románu Doktor Živago, v ktorom zobrazil osudy liberálnej ruskej inteligencie od začiatku 20. storočia do konca jeho 30. rokov. Životný príbeh Jurija Živaga autor zasadil do obdobia ruskej histórie od jeho detstva (1903) po smrť v roku 1929. Zanechal v ňom svoj filozofický odkaz v úvahách o zmysle života, viery a umeleckej tvorby. V roku 1958 Pasternakovi udelili Nobelovu cenu za literatúru, ktorú si však nesmel prebrať. Zakázala mu to totalitná sovietska moc.
Boris Leonidovič Pasternak sa narodil 10. februára 1890 v Moskve. Pochádzal zo starej moskovskej rodiny s umeleckými tradíciami a sám sa v mladosti venoval hudbe, dokonca študoval niekoľko rokov kompozíciu, nakoniec sa však rozhodol pre filozofiu. Po štúdiách v nemeckom Marburgu a návšteve Talianska sa vrátil do Ruska a rozhodol sa zasvätiť svoj život literatúre.
Básnicky debutoval v roku 1913 ako člen futuristickej skupiny Centrifuga. Patril medzi najväčších a u čitateľov najobľúbenejších ruských lyrikov (zbierky Blíženec v mrakoch, Moja sestra život, Témy a variácie), napísal i ďalšie zbierky, či epické poémy.
Po roku 1917, keď sa v cárskom Rusku uskutočnila Veľká októbrová socialistická revolúcia (VOSR) a nastúpili k moci komunisti, sa jeho tvorba stala terčom kritiky a polemiky zo strany propagátorov socialistického realizmu. Celý svoj život totiž Pasternak dôsledne odmietal chápanie poézie ako uspokojenie objednávky zo strany štátu, hájil zásadu nedotknuteľnosti umeleckej tvorby.
Pasternakov jediný román Doktor Živago vyšiel najskôr v preklade v Taliansku (v roku 1957). Kritika označila životný príbeh lekára na pozadí historických udalostí (ruská revolúcia v roku 1905, prvá svetová vojna, VOSR, občianska vojna v Rusku) za vydarený pokus o kombináciu lyrických opisov a epickej drámy a román bol neskôr vydaný vo všetkých svetových jazykoch. Slovenský preklad Doktora Živaga (preložila ho Zora Jesenská) a jeho vydanie v Tatrane v roku 1969 sa stalo československým kultom. V bývalom Zväze sovietskych socialistických republík (ZSSR) sa však pre román našiel vydavateľ až v roku 1988. Piatimi Oscarmi ovenčenú rovnomennú filmovú drámu nakrútil v roku 1965 britský režisér David Lean.
Pre svoje nekonformné postoje k VOSR, religiózne tendencie a odhalenie represívneho stalinského režimu dielo Borisa Pasternaka sovietska kritika jednoznačne odmietla. Vylúčili ho zo zväzu spisovateľov a ostal zavrhnutý. Vďaka "perestrojke" jeho vylúčenie zo zväzu v roku 1987 síce zrušili, no zatiaľ čo v USA od roku 1961 vychádzalo súborné Pasternakove dielo, v ZSSR ho rehabilitovali len ako básnika.
Boris Pasternak zomrel 30. mája 1960 v ruskom Peredelkine vo veku 70 rokov.
Široká svetová verejnosť pozná Pasternaka najmä vďaka jeho hlavnému prozaickému dielu, románu Doktor Živago, v ktorom zobrazil osudy liberálnej ruskej inteligencie od začiatku 20. storočia do konca jeho 30. rokov. Životný príbeh Jurija Živaga autor zasadil do obdobia ruskej histórie od jeho detstva (1903) po smrť v roku 1929. Zanechal v ňom svoj filozofický odkaz v úvahách o zmysle života, viery a umeleckej tvorby. V roku 1958 Pasternakovi udelili Nobelovu cenu za literatúru, ktorú si však nesmel prebrať. Zakázala mu to totalitná sovietska moc.
Boris Leonidovič Pasternak sa narodil 10. februára 1890 v Moskve. Pochádzal zo starej moskovskej rodiny s umeleckými tradíciami a sám sa v mladosti venoval hudbe, dokonca študoval niekoľko rokov kompozíciu, nakoniec sa však rozhodol pre filozofiu. Po štúdiách v nemeckom Marburgu a návšteve Talianska sa vrátil do Ruska a rozhodol sa zasvätiť svoj život literatúre.
Básnicky debutoval v roku 1913 ako člen futuristickej skupiny Centrifuga. Patril medzi najväčších a u čitateľov najobľúbenejších ruských lyrikov (zbierky Blíženec v mrakoch, Moja sestra život, Témy a variácie), napísal i ďalšie zbierky, či epické poémy.
Po roku 1917, keď sa v cárskom Rusku uskutočnila Veľká októbrová socialistická revolúcia (VOSR) a nastúpili k moci komunisti, sa jeho tvorba stala terčom kritiky a polemiky zo strany propagátorov socialistického realizmu. Celý svoj život totiž Pasternak dôsledne odmietal chápanie poézie ako uspokojenie objednávky zo strany štátu, hájil zásadu nedotknuteľnosti umeleckej tvorby.
Pasternakov jediný román Doktor Živago vyšiel najskôr v preklade v Taliansku (v roku 1957). Kritika označila životný príbeh lekára na pozadí historických udalostí (ruská revolúcia v roku 1905, prvá svetová vojna, VOSR, občianska vojna v Rusku) za vydarený pokus o kombináciu lyrických opisov a epickej drámy a román bol neskôr vydaný vo všetkých svetových jazykoch. Slovenský preklad Doktora Živaga (preložila ho Zora Jesenská) a jeho vydanie v Tatrane v roku 1969 sa stalo československým kultom. V bývalom Zväze sovietskych socialistických republík (ZSSR) sa však pre román našiel vydavateľ až v roku 1988. Piatimi Oscarmi ovenčenú rovnomennú filmovú drámu nakrútil v roku 1965 britský režisér David Lean.
Pre svoje nekonformné postoje k VOSR, religiózne tendencie a odhalenie represívneho stalinského režimu dielo Borisa Pasternaka sovietska kritika jednoznačne odmietla. Vylúčili ho zo zväzu spisovateľov a ostal zavrhnutý. Vďaka "perestrojke" jeho vylúčenie zo zväzu v roku 1987 síce zrušili, no zatiaľ čo v USA od roku 1961 vychádzalo súborné Pasternakove dielo, v ZSSR ho rehabilitovali len ako básnika.
Boris Pasternak zomrel 30. mája 1960 v ruskom Peredelkine vo veku 70 rokov.
0
www.ZIVOTPO.sk
